Keď na tlačovej konferencii minulý týždeň generálny prokurátor Žilinka oznámil, že prezidentka sa snažila ovplyvniť stíhanie bývalého policajného prezidenta, vznikla zaujímavá situácia – médiá hlavného prúdu mlčia ako nepripravený študent pri maturite.
Viem si živo predstaviť, aký mediálny hurikán by sa strhol keby sa to týkalo Fica, Kollára, Uhríka… ale to už na Slovensku nikoho neprekvapuje. Skôr by bolo obrovskou senzáciou, ak by naše médiá (mimochodom podľa posledných prieskumov najnedôveryhodnejšie v EU) spolu s politickými mimovládkami, vyzvali na dôkladné vyšetrenie toho, kto tu hovorí pravdu.
Vysvetlenie prezidentky, že sa s generálnym prokurátorom stretla preto, lebo chcela riešiť vzájomne nezhody medzi ním a špeciálnym prokurátorom Lipšicom, je asi na úrovni žiaka 3. ročníka základnej školy, keď ho učiteľ prichytí pri podvádzaní.
Je to asi tak dôveryhodné ako keď poslanec Tomáš Valášek tvrdil, že majú s manželkou majú doma iba jeden notebook, keď vyšlo najavo, že prejavy prezidentke nepíše jeho manželka, ktorá pracuje v prezidentskej kancelárií, ale on.
Toto prezidentkine tvrdenie kríva na obe nohy. Keď chcete urovnať spor, tak predsa si zavoláte oboch aktérov spolu, vypočujete si ich a skúsite nájsť nejaké východisko z danej situácie. Ešte som ale nepočul, že by niekto urovnával spor tak, že sa snaží poučiť jednu stranu o tom, čo to je zneužitie právomoci verejného činiteľa, obzvlášť keď tou druhou stranou je generálny prokurátor, ktorý sa celý svoj život venuje trestnému právu.
Ešte zvláštnejšie to vyznieva v kontexte, keď si uvedomíme, že pani prezidentka, ktorá pofidérnym spôsobom získala advokátsku skúšku, ani nešla okolo trestného práva. Aby svoje nedostatočné vedomosti z oblasti trestného práva vykompenzovala, tak si pomohla podkladmi od Lipšica, ktorý sa snažil chrániť celý systém udavačov a policajných vyšetrovateľov, ktorí pracovali na politickej zákazke zlikvidovať Smer, resp. urobiť z neho zločineckej skupinu ako sme sa dozvedeli z nahrávok policajných Apačov.
Keď sa nepodarilo Žilinku presvedčiť, tak pravdepodobne na niečí pokyn vystúpila Čaputová verejne na ochranu Čurillovcov, napriek tomu, že mala v rukách správu od SIS, ktorá hovorila o divých praktikách vyšetrovateľov.
Na mieste je teda otázka – je prezidentka iba bábka v rukách niekoho iného? Čím ju môžu vydierať? Tají nám niečo pani prezidentka?