Pohľad Galilea

Zlé decko slovenskej politiky Igor Matovič  sa zase predviedol. Klesajúce preferencie prinútili Matoviča urobiť niečo  čím sa zase dostal na prvé stránky médií. Skrytý vo veľkom  terénnom aute, na ktorom mal namontovaný megafón a s mikrofónom v ruke rušil tlačovku Smeru. Tú scénu, ako sa s ním Kaliňák naťahuje o mikrofón a následnú bitku ako z béčkoveho westernu videlo asi celé Slovensko. 

Igor dosiahol svoje. Všetky médiá to priniesli ako správu dňa. Zaniklo pri tom aj oznámenie prezidentky, že podáva trestné oznámenie za ohováranie na Fica. Starostlivo naplánované  oznámenie takmer nikoho nezaujalo, z čoho prezidentský palác nemal vôbec radosť. Celkom živo si viem predstaviť ten kyslý ksicht našej krásavice Zuzany.

Ale späť k najlepšiemu premiérovi všetkých čias magistrovi Igorovi.

Najviac ma zaujal jeho kvikot keď dostal päsťou od kandidáta na poslanca za stranu Smer Glücka – prezývaného tiež Muhammad Ali.

Bol to krik zbabelca, ktorý dokáže vykrikovať a provokovať spoza plota, ale akonáhle sa plot stratí, tak si pusti do gatí.

Teraz sa dostávame k tomu, prečo som ho nazval zlé decko a nie psychopat alebo daňový podvodník. Pretože dieťa keď je zlé, chová sa neprístojne, nereaguje na dobré slovo a naopak chová sa ešte horšie, hádže sa o zem, tak niekedy jediná možnosť ako ho znormalizovať je jedna výchovná po zadku. Keďže Igor je už veľké decko, tak jedná výchovná po hlave by pomohla asi viac ako 5 psychiatrov.

Takže keď nabudúce uvidíte Igora ako zase má svoj záchvat, tak viete čo máte robiť. Prípadne vám môže poradiť jeho stranícky pacient, pardon, kolega Jožo Pročko.